Ráno sme sa rozlúčili so stromami a pokračovali sme údolím Storutladalen cez mokrý sneh až k jazeru Gravdalsdammen. Počas prestávky som na snehu našiel žabu. Neviem či sú tie nórske také otužilé, alebo len robila formu pred nami :D V diaľke sa vynára „Hora osudu“, Kyrkja (2033m), ktorú bolo vidieť celý dlhý deň. Stalo sa mi, že som stal na snehu a počul som hučať rieku. Jedna napravo, druha naľavo, tretia predo mnou a ešte jedna rovno podo mnou :D Ďalej cesta pokračuje cez nekonečné snehové polia plné mäkkého, mokrého a prepadávajúceho sa snehu a keď sa dá tak odpočívame na roztopených kamenných kopčekoch. Občas je vidieť okraje jazier, na ktorých je ešte sneh. Po stranách snehové previsy, alebo spadnuté lavíny. Počasie príjemné, občas jemne zamračené. Neskôr sa začalo zaťahovať viac a to sme akurát dorazili k jazeru Gravdalstjörnene. Letná cesta, ktorou sme mali ísť, vedie popod masy prevísajúceho snehu, zimná cesta cez roztápajúce sa jazero. Nakoniec sme riskli pôvodnú letnú trasu. Zospodu tie previsy s tonami mokrého snehu až tak hrozivo nevyzerali. A tak sme prišli až k chate Leirvassbu. Za príplatok 230NOK sme si skoro všetci objednali nocľah pod strechou, s teplou sprchou, sušiarňou a švédskymi (vlastne nórskymi) stolmi na raňajky. Večer ešte prebehla operácia pľuzgiera a mne Miška opravila koleno. Fyzioterapeut na takom mieste by sa mal vyvažovať zlatom ;)

  naspäť  

• úvod
• NP Rondane, Bråkdalsbelgen ‎
• NP Jotunheimen, Turtagrø – Gjertvassdalen
• NP Jotunheimen, Gjertvassdalen – Leirvassbu
• NP Jotunheimen, Leirvassbu – Spiterstulen
• NP Jotunheimen – Galdhopiggen
• NP Jotunheimen, Spiterstulen – Glitterheim
• NP Jotunheimen, Glitterheim – Russvatnet
• NP Jotunheimen, Bessegen
• Oslo – múzeum vikinských lodí
• Oslo – historické múzeum
• zhrnutie a záver