Memoriál MUDr. Vladimíra Harineka, Snina 2016

  24. ročník súťaže družstiev dobrovoľných zdravotníkov Slovenského Červeného kríža (SČK) v poskytovaní prvej pomoci dospelých, pomenovanej po MUDr. Vladimírovi Harinekovi, záchranárovi, ktorý svoj život venoval záchrane životov druhých. Presadzoval poskytovanie účinnej laickej prvej pomoci pri nešťastiach, úrazoch a náhlych vážnych ochoreniach. Prostredníctvom spolupráce s SČK pomáhal rozširovať rady laikov schopných poskytnúť prvú pomoc. MUDr. Harinek zahynul v troskách lietadla leteckej záchrannej služby. Celoslovenská súťaž SČK je vyjadrením vďaky a úcty tomuto vzácnemu človeku.

  Tohto ročnej súťaže som sa zúčastnil aj ja, iba necelých 9 mesiacov po absolvovaní kurzu. Cesta na druhý koniec zemegule Slovenska našťastie netrvala 2 dni, ako som si pôvodne myslel :) ale po príchode a ubytovaní, sme museli navštívili bazén, ktorý dobre padol po tej dlhej ceste. Potom nasledovala porada, večera a presun do centra Sniny na oficiálne zahájenie Memoriálu. Po príhovoroch, kultúrnom programe, sľuboch a po vypustení balónov nasledovala krátka zábava v podobe hromadných tanečkov a potom odchod autobusom na miesto nášho ubytovania, rekreačné stredisko Sninské rybníky. Tam zábava v miernej podobe pokračovala a z bazéna sme vyšli a išli spať až po polnoci.

  Na druhý deň nám boli po raňajkách pridelené hostesky, ktoré nás sprevádzali celý deň a dbali na dodržiavanie časového harmonogramu. Ešte jeden malý príhovor od skvelého Človeka, prezidenta SČK, MUDr. Dobiáša, jeho požehnanie a už sme sa rozliezli po celom areály na svoje úvodné stanoviská. Tých bolo dokopy 24, z toho 12 súťažných a 12 nesúťažných, oddychových. My sme boli 6 členné tímy, pričom pri každej situácii bol jeden, ktorý do situácie nešiel.

  Naše prvé súťažné stanovisko malo názov Šupa. Jednalo sa o nehodu pri poľovačke, kde prišlo omylom k výstrelu, priestrel dolnej končatiny, alergická reakcia na poštípanie hmyzom a poškodený ušný bubienok od blízkeho výstrelu. poznámka: (ostrý EpiPen tam nepatrí :) )

  Ďalšie stanovisko Amfík. Tu bola zinscenované bitka mladistvých a lietali fľaše, nože a aj prsty … :D Za pomoci polície sa ich podarilo ukľudniť a následne ošetriť. Tržná rana na hlave s cudzím telesom a s otrasom mozgu, odreniny a chýbajúce prsty na ruke.

  Na stanovisku Vitamíny bolo potrebné vytiahnuť dvoch pracovníkov zo skladu, ktorý stratili vedomie z dôvodu nadýchania sa výparov zo zhnitého ovocia. Jeden z nich mal ešte aj diabetes.

  Pri stanovisku BIO som bol náhradník, a tak som aspoň čo-to pofotil, keďže mi bol zverený fotoaparát na stráženie. Tu staršia pani dostala cievnu mozgovú príhodu, jedno dievčatko spadlo z hojdačky (tá slečna to hrala naozaj vynikajúco, zaslúži si Oskara za ten výkon) a rozbila si hlavu a ešte sa bolo treba postarať o ďalšie dve deti.

  Na Šmykľavke sa bolo treba postarať o utopeného a jeho kamaráta, ktorý sa ho snažil vytiahnuť a zlomil si pri tom nohu. Utopenému sa poskytovala KPR s AED.

  Neškodne začínajúca tenisová hra s názvom Súper a už je z toho uhryznutie hadom, epileptický záchvat a infarkt. Bonusom je, ak sa ošetrujúci bojí hadov ;)

  Situácie, z ktorých som mal najväčšie obavy, bola anglicky hovoriaca a UHPO. Nával hromadkou síce nebol, aj keď na ošetrenie ich bolo hodne a ani tak moc anglickou, pretože imigranti moc po anglicky nevedia. Ale náš kapitán rýchlo našiel jediného s ktorým sa dalo dorozumieť anglicky a ten nám ďalej tlmočil. Rukami – nohami :) . Diabetikovi, ktorý hľadal „Dojč“, som skoro spôsobil infarkt, keď som mu oznámil že toto nie dojč ale slovensko, tak aspoň dostal cukor. 3 dni nikto z nich nejedol, dievčatko s hnačkami, podvrtnutý členok pri nelegálnom prekračovaní rieky, hnisavá rana na nohe, nejaký svrab, tehotná v pokročilom štádiu a horúčky. Okrem ošetrenia ich bolo treba aj roztriediť podľa toho, kam mali byť presunutí.

  V jednej chatke neďaleko začalo horieť a tak hasiči vynášali mladých šuhajov, ktorých sme sa ihneď ujali a ošetrili im popáleniny. Jeden z nich bol ešte k tomu podupaný od kamarátov s predpokladom vnútorných poranení hrudníka a brucha. To bola situácia s názvom Žiara.

  Trafo bude mať určite niečo spoločné s elektrikou. A nemýlili sme sa. Nepozorní elektrikári, pád z rebríka, podozrenie na poškodenú chrbticu, popáleniny po zásahu elektrického prúdu a zlomeniny na ruke.

  Tipovali sme, že jednou z úloh bude aj KPR. Organizátori to trošku vylepšili a v tom teple sme museli šprintovať vyše 200 metrov do mierneho kopca, kde sme ešte zadýchaní začali päť minútovú KPR na figurínach.

  Predposledné stanovisko bolo s kódovým označením Drievko. Išlo o lesných robotníkov, ktorý pri ťažbe dreva utrpeli nehodu. Zavalenie, otvorená zlomenina a silnejšie krvácanie.

  A posledné stanovisko – Zlato. Tu bolo treba zachrániť 2 slečny, ktoré spadli na motorke. Jedna z nich to žiaľ po chvíľke prehrala, trčal jej z lebky mozog :), u druhej predpokladaná poškodená chrbtica.

  Medzi nesúťažné stanoviska, ktoré striedali tie bodované, patrili napríklad: ochutnávka koláčov, streľba z luku, statická ukážka hasičskej techniky, vojaci mali na ukážku strelné zbrane, maľovanie obrázku „Chicken of the Peace“ pre projekt Maľovaný rovník, hod granátom, test z histórie Červeného kríža a ešte jeden test pri stanovisku vojenských reenactorov kde sme si aj zastrieľali zo vzduchoviek.

  Po ukončení súťaže nasledovala večera a potom slávnostné vyhodnotenie. Keď postupne vyhlasovali tímy od posledných miest, zvyšoval sa adrenalín. 3 tímy (my, BA1 medzi nimi) vyšli na pódium a … a proste sme to vyhrali . Medaile, poháre, jeden z nich je putovný a opäť sa vracia do Bratislavy, reklamné predmety a darčeky, potom gratulácie, šampanské, torta, fotografovanie a 10 minút slávy. Krásny pocit že ten čas ktorý sme tomu venovali sa nám takto vrátil. Budúci rok reprezentujeme Slovensko na FACE (First Aid Convention Europe), čo je ďalšou veľkou výzvou. No a oslavy dlho do noci :)

  Vraví sa že “Ak nejde o život, ide o “. Tu o životy išlo, ale aj napriek tomu to treba brať v pohode, žiaden stres a užiť si to naplno. A nezabudnúť na: prvotné, druhotné, CHLAPE, neuro, pulz, dýchanie, kapilárny, komunikovať a počúvať kapitána :)

  Poďakovanie ešte patrí figurantom a ostatným súťažiacim a organizátorom, za fotky Martinke :)

A samozrejme môjmu super tímu

  Možno malý tip na ďalšie ročníky: odmeňovať najlepšieho figuranta Oskarom za najlepší herecký výkon, podľa hlasov súťažiacich.

  A na záver otázka pre Vás: Dokázali by ste účinne pomôcť napríklad Vašim starým rodičom pri mŕtvici, či infarkte? Alebo zastaviť kamarátom krvácanie pri páde zo skaly na turistike? Sanitka aj vo veľkom meste má čas dojazdu 10 minút. Za ten čas môže človek zomrieť na desiatky spôsobov. Alebo nemusí, ak viete čo robiť. Slovenský Červený kríž má pobočky vo viacerých väčších mestách na Slovensku, informujte sa na kurzy prvej pomoci, nikdy neviete kedy to budete potrebovať. A ak to aj potrebovať nebudete, stretnete kopu super ľudí.

  naspäť  

Pridal Jokull dňa 28. Jún 2016 · kategória: Cervený kríž

Článok ešte nikto nekomentoval.

Share


hore ^

View Desktop Version