FTX, alebo Field Training Exercise (cvičenie v poľných podmienkach) je medzinárodné cvičenie slovenských, rakúskych a nemeckých Samaritánov. Cvičenie sa odohrávalo v obci Ľubica, na viacerých miestach v bývalom vojenskom priestore Javorina a v Eurocampe FICC  v Tatranskej Lomnici.

  V stredu sme vyrazili smer ďaleký severo-východ a so západom slnka sme prišli do Plavča, kde je centrála ASSR. Trošku pokec, trošku jedlo, trošku pivko a trošku spánku, pretože budíček bol o 4:30.

Deň 1.

  O piatej nasledoval brífing, rozdelenie úloh, venčenie, príprava a naloženie materiálu do prívesov a trošku s oneskorením odchod kolóny. Dôležité je mať v poriadku technický stav vozidiel, ich dokumentáciu, dostatok paliva, mať systém a poriadok v nakladaní materiálu a vedieť správne jazdiť v kolóne. Potom to ide rýchlo. Na meeting pointe sme sa stretli s rakúskymi a nemeckými kolegami kde sme čakali pokiaľ naše velenie zistí požadované informácie a potom sme sa spoločne vydali vo väčšej kolóne na miesto nášho nasadenia. Znovu sme čakali vo vozidlách pokiaľ sme dostali inštrukcie ako a čím pokračovať.

  Prioritou bolo postaviť EMT stan, pretože sme očakávali neurčitý počet zranených osôb. Následne sme boli ,my slováci, rozdelení na 2 tími, Alfa a Bravo. Alfa tím sa spolu s rakúskym medic tímom starali o postupne prichádzajúcich ranených. Tých bolo viac a tak ich bolo treba triediť podľa závažnosti poranení. Na Alfa tím pripadli zelený, teda chodiaci pacienti, ale s rôznymi diagnózami. Okrem ošetrovania bolo treba aj komunikovať s rakúskym tímom a pomôcť im s prekladom od slovensky hovoriacich pacientov. Bravo tím mal zatiaľ na starosti stavanie stanov, najskôr veliteľského a potom aj tých na spanie a uloženie našich vecí. Rozmiestnenie stanov v tábore BoO (Base of Operation) má vždy isté požiadavky, ktoré musia byť vždy dodržané s prihliadnutím na bezpečnosť. Bol som na chvíľu povolaný pomôcť so zabezpečením poriadku, pretože jeden zo zranených už 2x utiekol a svojvoľne pobehoval po tábore. Po krátkom dohovore som ho presvedčil aby sa nechal ošetriť a pre istotu sme mu chceli odobrať topánky ale nakoniec mu stačilo zviazať nohy. Následne dostal sedatíva a už bol kľudný. Onedlho Alfa tím svoju činnosť v EMT stane ukončil a odobral sa vybaliť si osobné veci.

  Nasledovala malá zmena v prerozdelení tímov. Tím Bravo, spolu s časťou rakúskeho tímu, boli odvolaní mimo tábora. Na prvých 12 hodín sme mali mať pripravenú vlastnú stravu a tak nás milo prekvapila hustá teplá polievka, ktorú nám pripravil tím, majúci na starosti zabezpečenie stravy. Chvíľu nato prišla požiadavka na zabezpečenie sanitky a tak sme v trojici vyrazili na určené súradnice. Tu vykonával svoju činnosť aj tím Bravo. Našou úlohou bolo prevziať od rakúskeho medic tímu pacientov, preložiť si ich a transportovať na základňu. To sa už deň chýlil ku koncu. Po príchode na BoO sme dostali ďalšie inštrukcie a mali sme sa ihneď pripraviť a vyraziť na miesto kde rozliata rieka odrezala neurčitý počet ľudí. Po dorazení na miesto určenia nás hasiči pomocou člnu prepravili spolu s našimi psami na druhý breh. Tam sme sa rozdelili na dve tímy, psovod+1+pes a k jednému aj k druhému tímu ešte pribudol rakúsky medik. Atrei  krásne našiel aj štekaním označil všetkých stratených, pričom po nájdení každého sme vždy museli chvíľu počkať na ďalšieho medika, pretože ten náš vždy ostal ošetrovať nájdeného pacienta. Hasiči postupne prepravovali prvotne ošetrených pacientov spolu s rakúskymi záchranármi.

Deň 2.

  Neskoro po polnoci sme sa vrátili na základňu a konečne sme si ľahli. Nestihol som sa ani na druhý bok obrátiť a POPLÁÁÁCH!! Veľa dymu sa valilo uličkou ktorou bolo treba prejsť a tak na jeden nádych a krytý stanmi som rýchlo prebehol na miesto zhromaždiska. Tam nám skontrolovali doklady, daypacky a mohli sme ísť ďalej spať.

  Hneď ráno vyrazil rakúsky tím a vyžiadal si psovodov a tak sme spolu s nimi v ukážkovej kolóne s ukážkovou rádio komunikáciou prišli až na miesto, kde sa zrútili nejaké budovy. Nasledoval prieskum, zmapovanie, zhodnotenie bezpečnosti a označenie skolabovaných stavieb podľa postupov INSARAG. Priestor bol rozdelený na dva sektory a každý psovod prehľadával ten svoj. Po nájdení osôb sme informovali rakúskeho squad leadra a miesto sme označili. Po prehľadaní prideleného sektoru sme si ich vymenili a sekundárnym prehľadaním sme dohľadali a potvrdili predchádzajúce nálezy. Aj tu Atrei pracoval na výbornú. Rakúske tímy zatiaľ vyslobodzovali a ošetrovali zavalených, ale naša práca tu skončila. A tak sme sa na pokyn squad leadera samostatne presunuli na BoO.

  Stihli sme obed a potom sme sa presunuli na nové súradnice, kde sme mali podľa plánu splniť jednoduchú úlohu. Na mieste nás čakali hasiči, prepravili sme sa cez potok a pokračovali ďalej, kde sme sa museli rozdeliť na dva tímy. Prvý tím cestou našiel porozhadzované veci ako napríklad časti rebríka, ktoré neskôr použili pri znášaní poranenej osoby zo strechy budovy. Druhý tím pokračoval až na miesto kde sme našli viacerých hasičov, pričom jeden sa sťažoval na bolesť na hrudníku. Po odobratí anamnézy som sa rozhodol volať operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a vzhľadom na terén a nemožnosť prepravy pacienta vlastnými prostriedkami som si vyžiadal vrtuľník. Pri prenášaní pacienta do teplejšieho stanu nám upadol do bezvedomia, pričom nebolo prítomné ani dýchanie. Okamžite sme začali so stláčaním hrudníka. Ďalšia zdravotná starostlivosť už bola pod taktovkou Katky, budúcej záchranárky . Ja som išiel čakať na vrtuľník , ktorý som následne navigoval na pristátie. Odovzdali sme pacienta lekárovi VZS a pomohli s transportom, pričom pacient bol na umelej pľúcnej ventilácii a o resuscitáciu sa staral LUCAS. Týmto naša úloha skončila a mali sme ešte čas pokiaľ svoju úlohu ukončí aj prvý tím. Tento čas bol využitý na to, aby sme zhodnotili a boli zhodnotený počas našej práce, zistenie nedostatkov a ďalších nevyužitých možností.

  Potom sme sa spolu s prvým tímom presunuli naspäť ku autám a smer BoO. Tu sme boli rozdelení do menších tímov a v rôznych časoch sme sa vyberali na nočný orientačný pochod. Cesta z tábora začala Yallah Yallah taxíkom , ktorý nás divokou a šialenou jazdou a za hlasnej hudby s diskoguľou vo vnútri taxíku, odviezol až na prvé súradnice. Jazda to bola také šialená, že sme vo vnútri skoro až lietali a to aj napriek pripútaniu. Po vystúpení sa jeden náš člen tímu začal sťažovať na bolesť v chrbtici a po chvíľke už nebol schopný ani samostatne kráčať. No a tak som využil žolíka a zavolal na našu hot-line a hovor som začal slovami „No play, No play, No play“ a vysvetlil som náš stav. Po hodnej chvíli k nám dorazila rakúska sanitka, a nášho zraneného spolu s tlmočníčkou odtransportovali na BoO. Tak sme skoro s hodinovým meškaním začali náš pochod. Úlohou bolo presúvať sa po súradniciach a hlásiť cez vysielačku v pravidelných intervaloch našu polohu, informáciu že sme postúpili na ďalšie zadané súradnice, alebo informáciu o nečakaných udalostiach. Cesta ubiehala rýchlo, naokolo zver, cestou jedna policajná kontrola, jeden rakúsky bezradne sa tváriaci tím, zdolanie potoka, kontrola dokladov, vedomostný test a z posledných súradníc odvoz na BoO. Z desiatich tímov sme vyrážali druhý v poradí a tak sme prišli do skoro úplne prázdneho tábora kde neboli fronty na sprchu. A tak sme to aj rýchlo využili a potom šup do postele.

Deň 3.

  Ráno sme spali trochu dlhšie, ale stále sme vstali skôr ako tí, čo prišli z nočného pochodu až skoro nadránom. Pred obedom sme ale dostali ďalšiu úlohu a to úplne všetci. Takže nasadať do áut a presúvať sa na zadané súradnice v dlhej kolóne vozidiel. Cestou policajná kontrola, streľba z útočných pušiek, osobná prehliadka, kontrola dokladov, niekoľko ľudí z konvoja zadržali. Na vhodnom mieste sa kolóna otočila a naspäť na BoO. V hodinových intervaloch sa striedalo na hliadkach okolo BoO a tak sme si jednu vzali aj ja s Katkou a s Atreiom.

  Večer bola celá misia ukončená. Prebehlo poďakovanie tým, vďaka ktorým sa toto cvičenie podarilo zorganizovať, odovzdanie certifikátov o zaradení do Rapid Response Teamov, potom večera a voľná zábava až do neskorých nočných hodín.

Deň 4.

  Počas celého trvania cvičenia v predpovedi počasia hlásili dážď. Sem-tam kvapka sa nerátala. Ten ale prišiel až v deň odchodu. Zodpovednosť za organizáciu a kontrolu balenia pripadla na nás. No a tak sme v daždi balili až sme to pobalili a skontrolovali, rozlúčili sme sa a vyrazili na dlhú cestou domov.

  naspäť  

Ďakujem všetkým za krásne strávený čas a o rok opäť