Dlhú dobu som sa rozhodoval či začnem zverejňovať svoje názory, postrehy a myšlienky a nakoniec som sa rozhodol že by to nemuselo byť na škodu. Veľmi nerád o sebe rozprávam, snažím sa žiť tak, aby o mne rozprávali iní. Muža robia mužom činy a nie slová, ale myslím, že práve svojimi slovami dokážem inšpirovať iných k tomu, aby si otvorili oči a vnímali svet naokolo z pohľadu, ktorý im chcem ukázať.
Už som veľký chlapec a dokážem odlíšiť zrno od pliev. A aj to je jeden z dôvodov prečo som sa zbavil televízora. Snažím sa robiť čo chcem a nie to čo musím a pokiaľ to ide od srdca, tak verím že je to správne.
V dnešnej internetovej dobe existuje veľa spôsobov ako sa dostať k správnym informáciam. Je aj veľa možností ako spoznávať nových ľudí s rovnakými názormi a životnými hodnotami.
Internet zrušil hranice a skrátil vzdialenosti. Ale stále sa na ňom niečo mení. Zo začiatku som na komunikáciu používal Messenger, neskôr ICQ, zopár ľudí som spoznal na pokeci, myspace a hlavne na facebooku. Nič netrvá večne, stále prichádzajú zmeny a ďalšie nové veci. Táto web-stránka je môj priestor na vyjadrenie, nikto mi tu nič nebude meniť, ani cenzurovať, nikto mi tu nevymaže príspevky ani obrázky, nikto mi tu nedá ban. Z miliónov web-stránok na celom svete je toto môj piesoček na ktorom sa budem hrať.
Asi pozerám moc dopredu. Nemám rád politiku ani nepodporujem násilie. Vadí mi najväčšia mafia ktorá má na Slovensku stále veľkú moc. Stáročia sa snažili vymazať našich bohov, upaľovali, kradli majetky, zneužívajú deti a stále si otvárajú svoje nenažrané papule. Kvôli nim žijeme v dobe, kedy je viera našich otcov pošliapaná a iba pár z nás stále verí v staré hodnoty.
Nemám rád tento štát, ale mám rád túto zem. Ale stále rozmýšľam či je toto tá krajina kde chcem zostarnúť a vychovávať potomkov. Zatiaľ tu však žijem a čakám pokiaľ ma k sebe zavolá krajina mojich predkov.
Jokull