Júl
07
2015
- S našou sprievodkyňou Miškou pôjdem rád znovu a kľudne aj na kraj sveta ;)
- Videl som biele veľryby
- Časť záznamov je podľa Miškiných zápiskov, časť podľa mojich a zvyšok podľa fotiek
Posledné pridané články
Júl
06
2015
Posledný deň v Nórsku a tak sme sa pred odchodom rozhodli pozrieť ešte Historické múzeum. Nebudem klamať, nechcelo sa mi odtiaľ :) čítať viac …
Júl
05
2015
11. deň zájazdu sme navštívili Oslo. Prišli sme tam neskoro poobede a autobus nás vyložil pri Frognerovom parku. Tu som si chcel pozrieť hlavne 2 múzeá, historické a múzeum vikinských lodí. To druhé malo o hodinu dlhšie otvorené a tak sme sa vybrali na poloostrov Bygdoy, kde je okrem múzea lodí aj Kon-Tiki, Fram a Folk múzeum. čítať viac …
Júl
04
2015
Ráno sme vodu prekonali a pokračovali ďalej rozmočenou lúkou, sobími hovienkami značenom chodníku v snehu až do sedla, kde začínal hrebeň Besseggen. Tam sme sa stretli s jednodenkármi, ktorí mali pre nás pivo a chlieb :D Hrebeňom sme pokračovali ďalej a napravo bolo jazero Gjende (985m), naľavo najskôr jazero Bjørnbøltjønne a potom jazero Bessvatnet (1375), ktoré bolo pod ľadom. Jazerá Bessvatnet a Gjende sú od seba vzdialené cca 400m a rozdiel vo výškach hladín je tiež skoro 400 metrov čítať viac …
Júl
03
2015
Ráno sme prešli cez lanový most ponad koryto rieky do ktorej sa zbiehala väčšina včerajších potôčikov. Stúpanie do sedla Hestlægerhøe, posledné pohľady na Glittertind a ľadovce a potom už iba dolu kopcom až k jazeru Russvatnet. Cestou bolo treba prekonať divokú rieku Blåtjønnåe, našťastie tam bol most. Mala prestávka s jedlom a šlofíkom a pokračujeme ďalej. Ďalšie rozvodnené potoky, po nich ďalšie rozvodnené potoky a po nich zas potoky :) Pomáhali sme si ako sa dalo a prehadzovali ruksaky aby sa ľahšie preskakovalo. Takto sme prišli až k vodopádu kúsok od vrchu Gloptinden. Vodopád je napájaný z ľadovca Blåbrean a fakt že má silu. Až takú, že prúd utrhol most. čítať viac …
Júl
02
2015
Ráno sme sa zobudili s opuchnutými perami, spálenými od slnka a viacerí sme vyzerali ako Angelina :D Pobalili a vyrazili sme k druhému najvyššiemu vrcholu Škandinávie, s názvom Glittertind(2464m). Cesta začína prudším stúpaním rozmočeným chodníkom až do sedla Skautkampan. Tam sme sa rozdelili na dve skupinky. Jedna išla cez vrchol Glittertindu ktorý bol celý zahalený v hmle a ďalší sme pokračovali obchádzkou okolo jazier Leirtjønne a Veslgluptjønnen. Už sme mali kúsok cesty za sebou a stále sme videli prvú skupinku ako sa snaží nájsť brod cez rieku :) Terén by som hodnotil asi ako najťažší z celej trasy. čítať viac …
Júl
01
2015
Ráno odpočinutý vybrali sme sa naľahko na najvyšší vrchol celej Škandinávie, Galdhøpiggen (2469m). Hneď zo začiatku to nabralo ostrý nástup. Kamenná cestička sa rýchlo stratila a nahradila ju snehová pokrývka. Sem-tam je vidieť skalný ostrovček na ktorom sa dá oddýchnuť. Naša skupina sa potrhala, občas sme na niektorých miestach počas oddychu počkali, ale väčšinu trasy hore sme v malých skupinkách. Zo začiatku boli oblaky nad nami, potom sme boli dlho v nich a cez hmlu toho veľa vidieť nebolo. Na hrebeni Svellnose sa oblačnosť trošku pretrhala a bolo vidieť snehové previsy a popadané lavíny na ľadovec Styggebrean. čítať viac …
Jún
30
2015
Deň začal výbornými raňajkami, ochutnali sme skoro všetko čo tam mali a toho fakt bolo asi na šiestich stoloch :D Keď sme vyšli z chaty, už tak veselo nebolo. Hmla, zima, vlhko. Cesta pokračovala okolo jazier Leirvatnet, Troget, Panna a Kyrkjetjønne, jazerá napravo, naľavo strmé svahy s mnohými popadanými lavínami. Vrchol svahu bol pod oblakmi a Hora osudu za chrbtom. Prekonali sme jedno sedlo a potom už miernym klesaním v množstve potôčikov a riečok údolím Visdalen až ku chate Spiterstulen. Snehu ubudlo, ale nahradila ho voda. Dosť sme sa naskákali po kameňoch pri jej prekonávaní. Tu som jediný krát použil teleobjektív lebo som myslel že na druhej strane rieky sú soby. čítať viac …
Jún
29
2015
Ráno sme sa rozlúčili so stromami a pokračovali sme údolím Storutladalen cez mokrý sneh až k jazeru Gravdalsdammen. Počas prestávky som na snehu našiel žabu. Neviem či sú tie nórske také otužilé, alebo len robila formu pred nami :D V diaľke sa vynára „Hora osudu“, Kyrkja (2033m), ktorú bolo vidieť celý dlhý deň. Stalo sa mi, že som stal na snehu a počul som hučať rieku. Jedna napravo, druha naľavo, tretia predo mnou a ešte jedna rovno podo mnou :D Ďalej cesta pokračuje cez nekonečné snehové polia plné mäkkého, mokrého a prepadávajúceho sa snehu a keď sa dá tak odpočívame na roztopených kamenných kopčekoch. Občas je vidieť okraje jazier, na ktorých je ešte sneh. Po stranách snehové previsy, alebo spadnuté lavíny. Počasie príjemné, občas jemne zamračené. Neskôr sa začalo zaťahovať viac a to sme akurát dorazili k jazeru Gravdalstjörnene. čítať viac …