Ráno odpočinutý vybrali sme sa naľahko na najvyšší vrchol celej Škandinávie, Galdhøpiggen (2469m). Hneď zo začiatku to nabralo ostrý nástup. Kamenná cestička sa rýchlo stratila a nahradila ju snehová pokrývka. Sem-tam je vidieť skalný ostrovček na ktorom sa dá oddýchnuť. Naša skupina sa potrhala, občas sme na niektorých miestach počas oddychu počkali, ale väčšinu trasy hore sme v malých skupinkách. Zo začiatku boli oblaky nad nami, potom sme boli dlho v nich a cez hmlu toho veľa vidieť nebolo. Na hrebeni Svellnose sa oblačnosť trošku pretrhala a bolo vidieť snehové previsy a popadané lavíny na ľadovec Styggebrean. čítať viac …
Deň začal výbornými raňajkami, ochutnali sme skoro všetko čo tam mali a toho fakt bolo asi na šiestich stoloch :D Keď sme vyšli z chaty, už tak veselo nebolo. Hmla, zima, vlhko. Cesta pokračovala okolo jazier Leirvatnet, Troget, Panna a Kyrkjetjønne, jazerá napravo, naľavo strmé svahy s mnohými popadanými lavínami. Vrchol svahu bol pod oblakmi a Hora osudu za chrbtom. Prekonali sme jedno sedlo a potom už miernym klesaním v množstve potôčikov a riečok údolím Visdalen až ku chate Spiterstulen. Snehu ubudlo, ale nahradila ho voda. Dosť sme sa naskákali po kameňoch pri jej prekonávaní. Tu som jediný krát použil teleobjektív lebo som myslel že na druhej strane rieky sú soby. čítať viac …
Ráno sme sa rozlúčili so stromami a pokračovali sme údolím Storutladalen cez mokrý sneh až k jazeru Gravdalsdammen. Počas prestávky som na snehu našiel žabu. Neviem či sú tie nórske také otužilé, alebo len robila formu pred nami :D V diaľke sa vynára „Hora osudu“, Kyrkja (2033m), ktorú bolo vidieť celý dlhý deň. Stalo sa mi, že som stal na snehu a počul som hučať rieku. Jedna napravo, druha naľavo, tretia predo mnou a ešte jedna rovno podo mnou :D Ďalej cesta pokračuje cez nekonečné snehové polia plné mäkkého, mokrého a prepadávajúceho sa snehu a keď sa dá tak odpočívame na roztopených kamenných kopčekoch. Občas je vidieť okraje jazier, na ktorých je ešte sneh. Po stranách snehové previsy, alebo spadnuté lavíny. Počasie príjemné, občas jemne zamračené. Neskôr sa začalo zaťahovať viac a to sme akurát dorazili k jazeru Gravdalstjörnene. čítať viac …
Deň „D“ nastal :) Ráno sme mali viac času, autobus odvážal najskôr jednodenkárov a až po deviatej sa vrátil pre nás. Cestou sme sa ešte zastavili pri drevenom kostolíku a potom sme z okna autobusu obdivovali lyžiarov. To sme iba začínali tušiť čo nás čaka :D čítať viac …
Ráno sa ľudia zabávali aký malý máme stan. A nechceli veriť že sa tam zmestíme s Greenmanom spolu a ešte aj s ruksakmi. :) Potom nás autobus odviezol k jazeru Hovringvatnet v národnom parku Rondane. Cieľom bol kopec s menom Brekeke + dačo k tomu. Vďaka Miškiným zápiskom už viem že sa volal Bråkdalsbelgen (1915m). Jazero z veľkej časti pokrýval ľad. Tu som prvý krát videl značenie turistických chodníkov v Nórsku. Na seba poukladané kamene a na nich písmeno „T“, Den Norske Turistforening. Most cez rieku pri Peer Gynat hytta nie je kde by mal byť, tak hľadáme miesto na prebrodenie. Voda ľadová, ale prešli sme na druhú stranu. A tam sme našli po zime ešte nerozložený most. čítať viac …
Navštíviť aspoň raz Nórsko, bol môj veľký sen už veľmi dávno. Keď mi kamarát Greenman napísal, že si rezervoval spoznávací zájazd, tak som neváhal ani chvíľu a bolo rozhodnuté, idem do toho s ním. Pozrel som detaily trasy, výškové profily, fotografie a mapy z danej oblasti … a začal som váhať. Trošku iné „kopce“ ako u nás :D Ale keď nie teraz, tak kedy? Bolo treba doladiť moju turistickú výbavu, s maskáčmi, kanadami a US-kou by som tam dlho nevydržal. Spoznávací zájazd bol vlastne niekoľkodňový prechod národného parku Jotunheimen, v ktorom leží aj 29 najvyšších vrchov Nórska. Podľa toho čo som našiel na nete, treba počítať z dažďom, hmlou, vodou, dažďom, trochou slnka a opäť s dažďom. Už tomu veriť nebudem, vody je tam viac ako písali :D čítať viac …
V časti mesta Teplice v Trnovanoch je ulica U Červeného kostela. Názvov už mala niekoľko a to Lindenstrasse, Adolf Hitler Strasse či Třída Maršála Stalina. Nájdete tu niekoľko pekných domov. Mňa ale zaujal hlavne jeden, u miestnych známy ako dům Asgard. Jeho fasádu zdobia reliéfy s mytologickým námetom.
naspäť
Reliéf je v dnešnej dobe slabšie viditeľný, preto som ho trochu zvýraznil.
Fotografia tohoto domu približne z roku 1911.
Čachtický hrad väčšine pripomenie jednu z najmasovejších vrahýň na svete, Alžbeta Bátoriová, prezývaná Čachtická pani. História hradu ale siaha do dávnejších dôb. čítať viac …
Dnes si pripomíname smutné 15 výročie kedy 24. marca 1999 o 18:50 hodine zločinecká organizácia NATO a Spojené štáty teroristické zahájili bombardovanie Juhoslávie, pri ktorom zomreli tisíce nevinných civilistov. Tohto zločinu sa zúčastnila aj prvá Dzurindová vláda ktorá v tajnosti schválila prelety teroristov cez Slovensko napriek tomu, že Slovenská republika vtedy nebola členom NATO a ani nemala voči tejto organizácii žiadne záväzky. Toto je časť zoznamu tých, ktorí hlasovali za vraždenie našich bratov: Mikuláš Dzurinda, Ľudovít Černák, Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš, Eduard Kukan, Peter Magvaši, Ladislav Pittner, Pál Csáky, Pavol Kanis, Milan Kňažko, Gabriel Palacka, Tibor Šagát, Ľubomír Fogaš, Milan Ftáčnik, Pavol Hamžík, László Miklós a ďalší.
