Časť môjho putovania ste poniektorí mohli počuť počas sumbelu, teraz je báseň dopísaná celá. Strieda sa tam minulý čas s prítomným, to preto lebo rýmy som písal postupne ako sa veci udiali.

Ako začať toto dielo?
Išiel som sem busom ako delo.
Wifi, klíma, telka, zásuvka aj hajzlík,
teším sa do Prahy na prvý pajzlík,
v ktorom si dám čapované pivo
aby bolo cestou trochu živo.

Zatiaľ ma však vezie autobus,
štvorhviezdičkový luxus.
Smädný som už ako ťava
pivo nemám, žiadna sláva.
Panelová diaľnica,
večer bude opica.

Na Florenci vystúpil som, odbočil som doprava,
po pár krokoch podnik skvelej ty vole jak kráva.
V Pivovarskej reštike už som raz bol,
tromi zo šiestich čapovaných pív som nepohrdol.
Prahou som sa potom prešiel,
Holešovice som rýchlo našiel.

Teraz starším busom cestujem,
z okna krásy Čiech obdivujem.
Cestou v Tescu doplnil som zásoby,
aby som mal pivo, aj horalku do huby.
V Mimoni je krčiem veľa, v jednej som sa zastavil,
doplnil som pitný režim aby som sa neunavil.

Stopujem na kraji cesty,
snáď ma šťastie neopustí.
Do Vranova musím šliapať,
nikto mi nechcel zastať.

Napriek tomu som tu prvý a stan som si postavil,
sadol som si, najedol sa a pivečko otvoril.
Pozerám sa na tie skaly, nado mnou dva havrany,
letia povedať Ódinovi, že tu budeme tri dni.

Postupne sem prichádzajú samé známe tváre,
na zvítanie štrngajú plechovky aj poháre.
Dali sme si medovinu, tú najlepšiu na svete,
nech nám tváre žiaria, ako ruža v rozkvete.

Pri ohni sme dlho boli a dobre sa nasmiali,
skúsili sme hudobný sumbel a tak sme aj spievali.
Ráno sme sa zobudili a hlavy nás boleli,
napriek tomu poniektorí, na hrad sme sa vybrali.
Cestou z hradu sme sa prešli
až sme červenú značku našli.

Dvanásti sme sa zišli na obrade Wotanovi,
dali sme mu obetiny a do budúcnosti nazreli.
Oslávili sme jak sa patrí aj runy sú hodené
aspoň vieme presne, co nás ďalší rok postretne.
Okolo ohňa sumbelom sme pokračovali,
a múdre slova z našich úst často zaznievali.

Do noci sme jedli, pili a dobre sa bavili,
dvaja sme aj pri ohni na polenách zaspali.
Posledný deň na Ralsku, veci sme si zbalili,
krásne miesto medzi skalami, po sebe upratali.

Zle som pozrel do rozpisu, často sa to nestáva,
Jard ma hodil na ďalší spoj, Drn nám z okna zamáva.
V Českej Lípe nastúpil som na autobus do Prahy,
Na Florenci z Holešovic som bol raz-dva-tri.

Tam som zistil blbú správu, všetky spoje vypredané,
tak sa teraz rútim aspoň do Brna no né?
Odtiaľ to už nie je diaľka aj keby som peši šiel,
domov sa nejak dostať musím, to svet ešte nevidel.

Brnom som sa rýchlo prešiel, autobus som vyskúšal,
niekto z Bohov moje prosby, celkom iste vyslyšal.
V Prahe bolo všetko plné, niekto to však nestihol,
tak na jeho sedačku, som sa rýchlo vyšvihol.

Domov to už bol len kúsok, mám ju celú za sebou,
posledné rýmy píšem, spomínať budem touto básňou.
Občas mi rým ušiel, ale to mi nevadí,
zapijem ju pivečko, hneď ako sa vychladí.

Na ďalší rok pozvanie, určite zas neodmietnem,
s Vami, moji kamarátmi sa vždy rád stretnem.