Mohutný kameň s menom Kráľov stôl svojím tajomstvom budí záujem odborných historikov a archeológov už veľmi dlhú dobu. Podľa doterajších výskumov bolo zistené, že kameň bol opracovaný ľudskou rukou už v prehistorickej dobe, ale nie je možné s istotou určiť vek ani účel, ktorému vo svojej dobe slúžil.

  Ide o kameň tvorený hrubozrnným zvetralým pieskovcom hnedej až svetlošedej farby. Jeho spodná časť, tzv. noha, prechádza z pieskovca do jemného zlepenca a kameň svojím zložením odpovedá pieskovcom, ktoré sa v danej lokalite nachádzajú. Je pôvodný a nebol privezený z iného miesta. Vrchná a bočné steny kameňa sú narušené prírodnou eróziou a ľudskou rukou.

  Hlavná časť kameňa má v najväčších rozmeroch  v smere sever – juh dĺžku 220cm, šírku východ – západ 183cm a je 100cm vysoký. Pri pohľade z hora sa opracovaním podobá hlave posvätného zvieraťa (pravdepodobne býka), pohľadom z boku pripomína kovadlinu.

  naspäť  

  Prvá písomná zmienka o tomto kamennom objekte je obsiahnutá v listine kráľa Přemysla Otakra I. z 27. novembra 1228, ktorá ho spomína ako hraničný bod ohraničujúci pozemky: “… ad occidentem lapis, qui dicitur Kralaw stol …” (…k západu kameň, ktorý je nazývaný Kráľov stôl …)

  Ďalší známy písomný doklad o Kráľovom stole sa objavuje až skoro po pol tisícročí a to v roku 1694 a je obsiahnutý v správe o obchádzaní hraníc panstva Napajedelského a Velehradského, ktorú spísali polní zememerači pod vedením Fridricha Hollsteina. Okrem popisu kameňa sa tu prvý krát objavuje zmienka o podivných znakoch na vrchnej strane Kráľovho stola.

  Prvé známe názory na kamenný objekt boli ovplyvnené legendami a bájami, ktoré sa v ľudovom podaní tradovali medzi miestnym obyvateľstvom. Podľa nich mal kameň slúžiť ako stôl pri hodovaní veľmožov, malo byť na ňom prestierané v dobe kráľovských lovov za panovníkov Přemysla Otakara I., Karla IV, poprípade Matyáša Korvína. Pri archeologických výskumoch nebol nájdený žiaden doklad k týmto tradíciám v podobe pozostatkov kosti zvierat, rozbitého riadu či iných artefaktov.

  V idealizovanej predstave sa prezentovali aj názory prvých historických bádateľov z polovice 19. storočia, ktorí boli silne ovplyvnený prebiehajúcimi oslavami tisíceho výročia príchodu Cyrila a Metoda na Moravu v roku 1963 a vtedajšou atmosférou národného obrodenia. Všeobecne sa predpokladalo, že pri Kráľovom stole prebiehali voľby slovanských kmeňových kráľov (kniežat). Zvolený kráľ sa ujal vlády tak, že zasadol na posvätný kameň, Kráľov stôl. Tento rituál bol rozšírený u starých Škótov, Dánov, Germánov a aj u niektorých slovanských kmeňov.

  Ako prvý sa pokúsil kameň odborne zamerať a popísať p. Josef Chodníček v roku 1903, ešte v pomerne neporušenom stave pred 1. sv. vojnou. Ďalšie výskumy sa konali v rokoch 1929-1945 (Antonín Zelnitius a Karel Hanák), 1976 (Robert Snášil) a v roku 1997 (Jiří Pavelčík). Posledné dva prieskumy boli do istej miery vyvolané názorom Františka Sojáka z roku 1964, ktorý na základe analýzy zákresov J. Chodníčka dospel k presvedčeniu, že ide o vizír (priezor – zameriavací prostriedok na body v teréne, smery, alebo na zameriavanie astronomického telesa na oblohe, napríklad pri pozorovaniach západov a východov slnka) pre určovanie ročných cyklov v poľnohospodárstve. Posledný archeologický prieskum, uskutočnený dosť rozsiahlym povrchovým odkryvom, však túto domnienku nepotvrdil. Uvedený archeologický priezkum J. Pavelčíka napriek tomu dospel ku dvom významným poznatkom. Okolo Kráľovho stolu sa nachádzal kruh zo štiepaného kameňa (spadnutý múrik alebo chodník zo sypaných kameňov) a v obvode tohto kruhu sa nachádzali hrubo opracované kamene, ktoré svojou polohou zaujímali smery štyroch svetových strán.

  Pokusy o odhalenie tajomstva Kráľovho stola sa nezastavili ani v súčasnosti. Skúmanie pôvodných značiek, o ktorých vieme už zo 17. storočia, sú predmetom ďalšieho bádania. Predpokladá sa že ide o runové písmo, ktoré nám zanechali naši predkovia.

zdroj: rôzna literaúra