Jokull píše o veciach ktoré ho zaujali a stojí za to ich uchovať a šíriť ďalej.
Germania Tour 2010, 5.deň – Bitka v Teutoburskom lese

Varus schlacht (Varusov boj), Bitka v Teutoburskom lese

história:

Keď sa Arminius vrátil z Ríma do pohraničnej oblasti odkiaľ pochádzal, nepáčilo sa mu, ako sa správajú k jeho súkmeňovcom. Pre Rimanov to boli iba barbari. Nepridal tomu ani Publius Quinctilius Varus, novovymenovaný správca provincie Germania, ktorý svoje miesto nezískal na základe svojich kvalít, ale na základe vzťahov. Arminius robil všetko pre to, aby získal Varovu priazeň, ale za jeho chrbtom pripravoval lesť. Malé, umelo vytvorené, vzbury germánskych kmeňov navrhol veľkou silou potlačiť hneď v zárodku. Varus na jeho radu dal, a spojil 3 légie, ktorými chcel vo vzbúrených krajoch znovu nastoliť poriadok. Cesta prechádzala cez hustý Teutoburský les. Z jednej strany húština, z druhej strany močiare. Oboch sa Rimania báli a tak pochodovali po úzkej cestičke. Keďže ich boli 3 légie, boli rozťahaní na veľkú vzdialenosť. Zrazu sa Arminius v jesennom sychravom počasí stratil. V tom zaútočili spojené germánske kmene, ktoré si pozdĺž cestičky po ktorej teraz pochodovali Rimania, vybudovali opevnenie. Rímsky vojak má počas pochodu štít na chrbte, meč v pošve a ochranný odev uvoľnený, aby sa lepšie pohyboval. Trvá mu niekoľko sekúnd aby sa z pochodového Rimana stal bojujúci Riman. Týchto niekoľko sekúnd stačilo germánom aby šípmi preriedili rady Rimanov. Tí, v snahe zachrániť sa, vbehli buď do močiara, alebo proti valu za ktorým ich čakali germáni s mečmi, sekerami a oštepmi. Z boja sa postupne stal masaker. Z Rimanov to neprežil nikto. Varus spáchal samovraždu, lebo z takou hanbou, hlúpo stratiť 3 légie, by žiť nedokázal. Bola to jedna z najhorších porážok, ktorú Rímska armada zažila. Zničenie rimskeho vojska bolo vstupnou bránou germánov na územie ríše, pretože hraničné pásmo Limes Romanus nemal kto strážiť na veeeeľmi dlhom úseku. Tým sa posunuli hranice na juh a otvorili sa nové možnosti rozpínajúcim sa germánskym kmeňom.

súčasnosť:

Okolo obeda nás zobudil Dirk aj s Fridou a volal nás na to sľúbené pivo do biergarten. Peši sme sa teda vybrali do sľúbenej reštaurácie s príznačným názvom Varus Deele. Cesta viedla skratkou cez najvyšší kopec v okolí, ktorý sa volal Schmittenhöhe. Jeho impozantná výška 157m nám dala vážne zabrať. Sklamanie nastalo tesne pred reštauráciou … ktorá bola zatvorená. Budova to bola pekná, pôvodom z roku 1770, ale čo z toho keď bola zatvorené. Tak sme prešli ešte pár stoviek metrov a už sme boli pred múzeom Kalkriese – Varusschlacht. Tam nás najskôr Dirk pozval na to sľúbené a dlho očakávané pivo a k tomu aj malý obed a až potom sme sa vybrali prezrieť si miestne múzeum a miesto ktoré znamenalo Varov koniec.

múzeum:

Prvá časť výstavy zobrazovala rozdiely v spôsobe života medzi Rimanmi a Germánmi. Väčšinou textom, obrazom a aj videom. V ďalšej časti výstavy už boli nájdené predmety z obdobia 2000 rokov dozadu. V inej časti dominovali v priestore tisícky cínových vojačikov, asi také množstvo rimanov tam padlo. Zaujímavá bola aj možnosť odskúšať “možnosť prežitia Rimanov”. Jednalo sa o to, že množstvo guličiek prechádzalo veľkou plochou kde boli dierky do ktorých padali. Guličky boli Rimania, dierky zas germánske zbrane na jednej strane a močiar na strane druhej. Ani pri jednom nebola žiadna šanca na prežitie. Mne najviac ostali 3 guličky.

Vonkajšia časť múzea pozostávala z oceľovými platňami vydláždenej cesty, kde bolo archeológmi nájdených najviac mŕtvych tiel Rimanov. Z toho sa dá usudzovať, že boli prepadnutý za pochodu na ceste a väčšina ich padla hneď po prvom útoku. Na úzkom chodníku nemohli Rimania využiť svoju taktiku a tak padli do posledného vojaka. Najlepší pohľad na celú vonkajšiu časť je z vysokej veže, v ktorej je na každom poschodí niekoľko informačných textov s obrazmi na ktorých sú rôzne výjavy. V spodnej časti veže je premietacia sála, kde dookola beží dokument o tejto lokalite. Celý chodník je tvorený oceľovými platňami a na niektorých sú aj informačné texty. Vo vonkajšej časti je zrekonštruovaný val, za ktorým boli schovaný Germáni a spoza ktorého zaútočili. To, ako mohla vyzerať druhá strana chodníka, znázorňuje malý močiar. Nezavidím Rimanom, nemali proste šancu. Hermann (Arminius) to mal naplánované dokonale.

  naspäť  

Večer sme sa pobalili, odprevadili Managarma na vlak a už iba v trojici sme vyrazili od Limes Romanus smerom na sever, k ďalšej zaujímavej lokalite Gross Raden.


iné informácie:
reštaurácia Varus Deele
múzeum a park Kalkriese
Imperium – konflikt – mythos


pokračovanie: Gross Raden


Keywords (kľúčové slová):

12345678910
(hlasov: 2, priemer: 9,50 z 10)
Loading ... Loading ...



Pridať komentár

Tvoj e-mail nebude zobrazený. Povinné políčka sú označené hviezdičkou *.

*
*

Heads up! You are attempting to upload an invalid image. If saved, this image will not display with your comment.